Budova Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva bola pôvodne postavená ako jezuitský kláštor.
Jezuiti prišli do Liptovského Mikuláša už v roku 1729 ako pohybliví misionári. Ich trvalý pobyt podporil a umožnil Ján Okoličáni, ostrihomský kanonik. Vzdelávanie bolo jednou z priorít misie a pre rozvinutú školskú a pastoračnú činnosť bolo nevyhnutné získať vhodnú budovu. Predstavený misie Alexius Okoličáni, požiadal cisárovnú Máriu Teréziu o pridelenie pozemku na Vrbickom Huštáku, ktorý patril pod správu Liptovského Hrádku. Dňa 10. júla 1750 vydala cisárovná dekrét, v ktorom im žiadaný pozemok pridelila.
Stavebná plocha bola využívaná len ako záhrada až do jari 1764, kedy na príkaz Dvorskej kancelárie v Bratislave boli vymerané presné hranice parcely. O tom, že výmera pozemku a výstavba kláštora mala v tej dobe veľa neprajníkov nasvedčuje aj povesť, ktorú si ešte pamätajú starí Mikulášania. Podľa nej na príkaz Márie Terézie, mala byť mníchom vymeraná stavebná parcela, ktorá sa zmestí do jednej volskej kože. Mnísi však narezali kožu na tenké prúžky, a ohraničili si s ňou pozemok, na ktorom vybudovali nielen kláštor, ale aj krásne záhrady a rybníky.
Prioritou Jezuitov bolo vzdelávanie. Túto funkciu si pôvodný jezuitský kláštor zachoval dodnes, keďže budova slúži pre potreby jedného z najmodernejších múzeí na Slovensku.
Múzeum je členené na 2 expozície umiestnené na štyroch podlažiach. Priestory v suteréne sú upravené pre expozíciu Kras a jaskyne Slovenska, ktorá predstavuje fenomén krasu vo všetkých súvislostiach. Na prízemí sa nachádza expozícia venovaná histórii budovy a inštitúcie.
Prvé poschodie je venované časti expozície Chránená príroda Slovenska – Zem miesto pre život. Prehliadka v tejto časti začína pútavou prezentáciou ako vznikol vesmír a naša planéta. Nasleduje spoznávanie mineralogického systému, ktoré plynule prechádza do časti venovanej živej prírode.
Ďalšia časť expozície ponúka oboznámenie sa s rôznymi typmi biotopov a druhmi, čo v nich žijú. Návštevníci si tu napríklad môžu vyskúšať, aké je to vôjsť do napodobneniny medvedieho brloha. Vystavené exponáty zároveň dopĺňajú svetelné a zvukové efekty, pri ktorých sa človek cíti, akoby naozaj prechádzal lesom.
Návštevníkov následne čaká prechod cez banskú štôlňu až do ďalšej časti expozície Chránená príroda Slovenska – Človek, hory, NATURA 2000, ktorá je venovaná problematike trvalej udržateľnosti.
Záver prehliadky je možné ukončiť na rozhľadni múzea, z ktorej si môžete prezrieť dominanty mesta Liptovský Mikuláš ako aj nádhernú panorámu okolitých vrchov.
Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva sa pravidelne zapája do nášho podujatia Víkend otvorených parkov a záhrad a prezentuje v nej svoju záhradu, ktorá patrí k jediným z mála aspoň čiastočne zachovaným historickým záhradám na Liptove.