Kochova záhrada

Cieľ
História
Aktuality
Partneri
Kontakt

Kochova záhrada niekedy známa aj pod názvom Malé Mlyňany je jednou z mála historických záhrad na Slovensku, ktorá sa nám zachovala v takmer pôvodnej podobe. Je to záhrada, ku ktorej sa viaže množstvo príbehov, v ktorých hlavné úlohy zohrávajú známe a významné historické osobnosti. Napriek svojim jedinečným kultúrnym, prírodovedným, historickým, umeleckým, urbanistickým a iným hodnotám sa jej stav od roku 2007, kedy v nej pravidelne pracoval posledný záhradník, postupne zhoršoval.

Cieľ

Národný Trust n.o. od roku 2007 pravidelne Kochovu záhradu zapája do podujatia Víkend otvorených parkov a záhrad http://www.vopz.sk. V záhrade organizujeme v spolupráci s našimi sprievodcami - dobrovoľníkmi lektorované prehliadky.

Vzhľadom k tomu, že záhrade dlhodobo chýba pravidelná systematická údržba, za posledné roky sme tu organizovali so súhlasom vtedajších vlastníkov mnohé dobrovoľnícke brigády.

Od roku 2022 prešlo vlastníctvo Kochovej záhrady na Hlavné mesto Bratislava, s ktorým momentálne pripravujeme projekt jej obnovy a zmysluplného využívania. Spolupráca s mestom je zadefinovaná v dokumente Memorandum o spolupráci pri obnove Kochovej záhrady.

Memorandum o spolupraci Kochova zahrada_spolupraca NT HMB_2022.pdf

História

Kochova záhrada je Národnou kultúrnou pamiatkou s veľmi bohatou a zaujímavou históriou.

V lokalite Wölfern boli už počiatkom 20. storočia viniče a ovocné sady. Po skončení I.svetovej vojny a vzniku Československa sa tu v priebehu 20. rokov začali stavať rodinné domy. Ich obyvatelia boli úradníci, lekári, sudcovia, univerzitní profesori ale aj architekti a stavitelia. Veľa z nich prišlo z Čiech za účelom pomoci pri rozvoji Slovenska a jeho inštitúcií, preto veľa ulíc nesie aj mená českých osobností ako napríklad ulice Čelakovského, Smetanova a pod.

SANATÓRIUM

Jedna z budov, ktorá tu vznikla na prelome 20. a 30. rokov bola Kochovo sanatórium. Iniciátorom vybudovania na tú dobu veľmi moderného súkromného sanatória bol lekár a pedagóg Lekárskej fakulty Univerzity Komenského Karel Koch. K výstavbe sanatória oslovil architekta Dušana Jurkoviča, ktorý k spolupráci prizval ďalších architektov - Jindřicha Merganca a Otmara Klimeša. Staviteľom komplexu bol Jozef Berný. K sanatóriu vo funkcionalistickom štýle už v tej dobe pribudla aj polhektárová záhrada, ktorú sadovnícky navrhol Jozef Mišák - slávny záhradník z arboréta v Tesárskych Mlyňanoch. Preto sa niekedy Kochova záhrada spomína aj pod názvom "Malé Mlyňany".

Štvorposchodová budova sanatória v tvare písmena "V" je vo funkcionalistickom štýle a svojim výzorom nenarušuje okolitú vilovú zástavbu. Jej poznávacím znamením je jednoduchá fasáda z hnedočervených tehiel z trnavskej tehelne, ktorá od roku 1913 patrila rodine Jurkovičovcov. Jurkovič bol supervízorom projektu a autorom celkovej kompozície, jednotlivé časti komplexu sanatória navrhli o generáciu mladší architekti Jindřich Merganc a Otmar Klimeš, rovesníci lekára Kocha, ktorých Jurkovič poznal z čias, keď bol vládnym komisárom pre ochranu pamiatok na Slovensku (1919-1922). Výsledkom ich snáh a prepojením architektov rôznych generácií a štýlu bolo v roku 1932 vybudovanie moderného a luxusného sanatória, ohromujúceho svojou veľkorysosťou a zameraním, ktoré nieslo Kochove meno.

Ženské sanatórium, ktoré sa tu nachádzalo malo 4 poschodia, 36 lôžok, operačné sály a ordinácie. Izby pre dve osoby, boli na tú dobu veľmi dobre zariadené, svetlé a priestranné.

Počas II. svetovej vojny sanatórium obsadili Nemci. Karel Koch vojnou znčené sanatóriu obnovil ale v roku 1948 bolo zoštátnené a až do roku 2011 slúžilo ako pôrodnica pre okres Bratislava vidiek. Od roku 2011 je sanatórium v súkromných rukách a slúži ako súkromné sanatórium.

ZÁHRADA

Karel Koch bol nielen lekár, ktorý písal vedecké texty a propagoval svoju profesiu, ale tvoril aj filozofické pojednania. Chcel liečiť nielen telo (v sanatoriu), ale aj dušu, a preto vznikla vedľa sanatória polhektárová záhrada. Nachádza sa na rozhraní Partizánskej, Bartoňovej ulice a Staroturského chodníka. Jozef Mišák známy záhradník z mlyňanského arboréta, ktorý pochádzal z Hoříc v Krkonošiach pôsobil na Slovensku už viac ako tridsať rokov. Záhradu pri sanatóriu navrhol ako stálozelenú dendrologickú záhradu, v ktorej bolo vysadených okolo 120 druhov drevín z celého sveta (juhovýchodná Ázia, Severná Amerika, Balkán). Poloha záhrady vytvárala priaznivú mikroklímu pre vysadené rastliny. Záhrada mala vybudované cestičky, vodný systém, boli tu lavičky, sochárska výzdoba - sochy Matka s dieťaťom a Milenci. Krásne boli aj kamenné vázy, kamenný stôl, lavabo (napájadlo pre vtáčiky), bazén, oddychový priestor či bylinkové záhony. Pri budove sanatória sa nachádzalo tzv. nymfeum - fontána. Záhrada s budovou sanatória tvorila jeden celok.

V záhrade rástli mnohé vzácne kry a dreviny. Nechýbali tu napríklad vždyzelené kríky ako Mahónia cezmínolistá, Dráč Júliin, Kalina vráščolistá, Krušpán vždyzelený, Vavrínovec lekársky alebo rododendróny. Z ďalších krov sa tu vyskytovali - Pajazmín vencový, Imelovník okrúhly, Zlatovka prostredná, Kalykant floridský, Šípkovec keriovitý, Dulovec japonský a Škumpa vlasatá. Z trvaliek a tráv to boli Bergénia tučnolistá, Hortenzia veľkolistá a Rákosovec obrovský. Samozrejme nechýbali ani stromy - ihličnaté (smreky, tisy, borovice, tisovce, cyprušteky) a listnaté (dub, buk, platan, breza, lipa, dula, figa, magnólia, citrónovníkovec, judášovec, sofora alebo gledíčia).

Záhrada bola v priebehu desaťročí niekoľko krát revitalizovaná. Posledný väčší zásah bol robený v roku 2004. Od roku 2007 v nej však chýbala systematická údržba. Preto sme od roku 2007 začali s organizovaním pravidelných dobrovoľníckych brigád, aby záhrada nezarástla a úplne nezanikla. Zároveň sme Kochovu záhradu začali od roku 2007 pravidelne prezentovať verejnosti v rámci Víkendu otvorených parkov záhrad, aby sa na záhradu nezabudlo. Našim cieľom od roku 2007 bolo nájsť pre záhradu nového vlastníka, ktorému by osud záhrady nebol ľahostajný. Oslovili sme viaceré inštitúcie a medzi nimi aj Hlavné mesto Bratislavu. Politická odvaha na riešenie situácie v Kochovej záhrade sa našla až za vedenia terajšieho primátora Hlavného mesta Bratislavy - pána Matúša Valla. Národný Trust n.o, ponúkol novému vlastníkovi, ktorým sa od roku 2022 stalo Hlavné mesto Bratislava pomoc a súčinnosť pri obnove, údržbe i prezentácii záhrady. Spolupráca NT n.o. a Hlavného mesta je zadefinovaná v už vyššie uvedenom dokumente Memorandum o spolupráci.

texty: Jozef Halla, Michaela Kubíková